Lukáš Laczko maturoval na našej škole v roku 2014. Požiadali sme ho o rozhovor, aby nám priblížil svoju ďalšiu študijnú a profesijnú cestu.
Lukáš, kedy si začal rozmýšľať nad výberom vysokej školy?
Bolo to asi tak na konci tretieho ročníka. V tom čase som však ešte nebol úplne rozhodnutý. Vedel som len, že ma zaujímajú jazyky a že je to síce dobrý základ, ale je potrebné na tom ďalej stavať. Už ani neviem, ako sa ku mne dostala informácia o štúdiu medzinárodných vzťahov, ale postupne som sa na to sústredil viac a viac. Dosť ľudí ma od toho odhováralo, kvôli náročnému štúdiu a ťažšiemu uplatneniu.
Aké boli Tvoje začiatky? Čo všetko si musel urobiť, aby si sa posunul ďalej?
Keď som nastúpil do prvého ročníka, tak som mal takmer 200 spolužiakov a z prvého zápočtu som dostal Fx. Prinútilo ma to však na sebe popracovať tak vedomostne, ako aj v zbieraní praktických skúseností. Popri štúdiu som si našiel čas na viaceré aktivity, ktoré mi pomáhali posúvať sa ďalej v tom, čomu som sa chcel venovať. Začalo to občasnými stážami pre GLOBSEC, ktorý každoročne organizuje najväčšiu bezpečnostnú konferenciu na Slovensku. Bol to pre mňa úplne iný svet, na aký som bol dovtedy zvyknutý. Dokonca si myslím, že na stážistu to bola aj dosť veľká zodpovednosť, a to sa mi vtedy veľmi páčilo. Ak viem, čo mám robiť, tak nemám problém prebrať za to aj zodpovednosť. GLOBSEC ma teda posunul o niečo bližšie k politike, než som dovtedy bol.
Študoval si na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici. Ako hodnotíš svoje štúdium? Čo bolo pridanou hodnotou tejto fakulty?
Na moju fakultu chodili politici diskutovať so študentmi, bol tam teda kontakt s politikou. Okrem toho som sa počas štúdia zapojil aj do projektu podpory startupov, čo bola tiež veľmi zaujímavá skúsenosť. Byť už na vysokej škole projektový koordinátor pre niečo, čo môže ľuďom reálne pomôcť zmeniť život, mi už vtedy dávalo veľký zmysel. Postupne som sa ale začal sústrediť na jednu konkrétnu vec, ktorá ma už niekoľko rokov v práci sprevádza, a to je komunikácia. Začalo to medziuniverzitným projektom, ktorý mi odporučila moja veľmi dobrá kamarátka, diskutovali sme o politických otázkach, dokonca v angličtine, pretože projekt debát bol v spolupráci s balkánskymi študentmi. Boli sme tím piatich študentov, ktorí mali možnosť s rovesníkmi diskutovať o pálčivých problémoch prekračujúcich hranice jedného štátu, či už to bolo na Slovensku, v Srbsku alebo v Bruseli. O rok na to som bol ich tímlíder a výkonný asistent pre projekt v rámci fakulty. Zbieral som teda aj pracovné skúsenosti.
Nastal počas Tvojho štúdia nejaký zlomový moment? Musel si riešiť nejakú výnimočnú situáciu?
Na konci štvrtého ročníka sa stalo niečo, čo som nečakal a samého ma to prekvapilo. Pomaly som sa chystal na Erasmus+ projekt do Španielska, kde som týždeň diskutoval o mládežníckej diplomacii so študentmi z krajín EÚ. Deň pred odletom do Malagy som na jednom portáli zameranom na európsku politiku našiel pracovnú ponuku Britského veľvyslanectva v Bratislave, ktoré hľadalo niekoho na spravovanie ich sociálnych sietí a digitálnej komunikácie ako takej. Oslovilo ma to a keďže som mal aspoň aké - také skúsenosti, aj keď často neplatené, tak som sa prihlásil. Prihlášku som vypĺňal u kamošky na intráku. Mal som na to pár hodín, keďže som čakal na skorý ranný autobus na letisko. Neskôr, keď som sa vrátil zo Španielska, tak mi prišiel email, že ma pozývajú na pohovor. Potešilo ma to, ale nikto v mojom okolí, vrátane mňa, tomu nedával veľkú šancu. Predsa som bol stále študent, ale povedal som si, že sa na ten pohovor poctivo pripravím a dám zo seba všetko.
To je veľmi zaujímavé. Takže zrazu prišla zmena do tvojho života?
Áno, dá sa to tak povedať. Prekvapenie prišlo, keď sa mi o pár dní ozvali, že som tú prácu dostal. Čiže som vedel, že z Banskej Bystrice sa sťahujem do Bratislavy a posledný ročník dokončím na diaľku. Zrazu som sa ocitol presne v tom svete, kde som ešte rok predtým začínal ako stážista, zadarmo, len pre tú možnosť byť toho súčasťou. Teraz to už však bolo iné a ja som bol z toho nadšený. Po roku a pol ale prišlo niečo, vďaka čomu, som si uvedomil, že jediné limity, ktoré ma môžu obmedzovať sú tie, ktoré si sám nastavím.
Posunuli sme sa do roku 2019, do obdobia voľby prezidentky. Viem o Tebe, že momentálne pracuješ pre prezidentskú kanceláriu, ale netuším, ako sa dá k takejto práci dostať...
Áno, pracujem v prezidentskej kancelárii a k práci som sa dostal cez výberové konanie. Treba povedať, že som sa hlásil na viaceré pozície. Najprv na vnútornú, neskôr na zahraničnú politiku, vyšlo to na tretíkrát na odbore komunikácie. Už je to vyše roka.
Každého určite zaujíma náplň Tvojej práce. Ako vyzerá Tvoj pracovný deň?
Keďže pracujem na komunikačnom odbore, tak je moja práca veľmi pestrá. V podstate neexistuje niečo ako bežný deň. Všetko závisí od programu prezidentky a aj od aktuálnej politickej situácie. Je to tímová práca. Ak by som to mal aspoň v jednoduchosti zhrnúť, tak do môjho popisu práce patrí napríklad aj koordinácia novinárov na oficiálnych prijatiach, správa sociálnych sietí prezidentky a prezidentského webu. Nároky na komunikáciu sa pod vplyvom sociálnych sietí zvyšujú a neobchádza to ani nás. Pri práci u nás nesmie chýbať kreativita, flexibilita a profesionalita, pretože len na lnstagrame prezidentku sleduje vyše 360 tisíc ľudí a neustále pribúdajú ďalší.
Ak sa vrátime k Obchodnej akadémii a chceli by sme motivovať našich súčasných žiakov, je niečo výnimočné, čo Ti dala práve naša škola?
Určite áno. Samozrejme nie všetko, čo viem, som sa naučil v škole, ale to, čo som sa naučil, využívam každý deň. Obchodná akadémia ma okrem iného naučila aj písať rýchlo a bez chýb, a to mi v dobrom závidia viacerí kolegovia. Už som im sľúbil, že ich to niekedy naučím. Možno si poviete, že to nie je to, čo by ste čakali, že budem vyzdvihovať, ale veľmi to oceníte, keď' potrebujete napríklad publikovať články, statusy alebo pripraviť podklady pre pracovný program a nemáte na to toľko času, aby ste sa hrali s každým písmenkom zvlášť. Okrem toho si mysIím, že je dôležité zamerať sa aj na hodiny slovenčiny, pretože to, ako sa vyjadrujete, ako píšete, aké slová používate, tvorí váš obraz, či už v škole, alebo neskôr pri hľadaní zamestnania. Zlepšovať nedostatky sa dá neustále a ten, kto je na sebe ochotný zapracovať, nemá čo stratiť, len získať.
Lukáš, ďakujeme pekne za rozhovor a prajeme veľa ďalších osobných aj profesijných úspechov.